Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Horná Ždaňa, okres Žiar nad Hronom

História obce

Naša história

rodinný domčekObec Horná Ždaňa leží na strednom Slovensku, na Pohroní v Žiarskej kotline. Rozprestiera sa na východných svahoch pohoria Vtáčnik v doline Prochotského potoka. V minulosti patrila do Tekovskej stolice a neskôr do okresu Nová Baňa. Od roku 1960 v územnosprávnom členení patrí do okresu Žiar nad Hronom. Stred obce má nadmorskú výšku 300 m. Počet obyvateľov je úradne zachytený od druhej polovice 19. storočia: 1869 počet obyvateľov 387, 1880 – 420, 1910 – 526, 1930 – 497, 1970 – 546. V súčasnosti má obec 550 obyvateľov.

Horná Ždaňa je radová dedina so znakmi nepravidelnosti. Tradičnú zástavbu charakterizovali murované domy väčšinou z kameňa, trojpriestorovej dispozície s hĺbkovou zástavbou bytov a hospodárskych stavieb vo dvoroch. Slamené sedlové strechy boli začiatkom minulého storočia nahradené strechami s tvrdou krytinou. Po roku 1945 sa začali stavať domy s pôdorysom štvorca a tvaru L.

Kostol sv. Šimona a Júdu bol postavený koncom 16. storočia zemepánom Andrejom Dóczym, ktorý bol tekovským županom a významným veliteľom v Satmáre a v Košiciach. Veža bola postavená v roku 1720 a celý kostol bol opravený v 20. storočí . Na zvonici je najstarší zvon z roku 1659, menší zvon umieráčik datovaný v roku 1720 a najväčší z roku 1923 odliaty v Trnave namiesto najstaršieho rekvirovaného zvona v r.1916.

Pred obecným úradom stojí pomník padlým v SNP – dielo J. Hrčku a J.Svetlíka z roku 1952. Najstaršie dejiny Krížskej kotliny siahajú do konca mladšej doby kamennej, ale v celej oblasti sú nlálezy z mladšej doby bronzovej z r.1100 až 700 pred K.r. V našej obci sa našla bronzová spona s ôsmimi ružicami, ktorú odovzdal Slovenskému národnému múzeu v Martine J.Holečka. Názov Hornej Ždane pochádza zo slova „ždať“ v  zmysle „čakať“ pri brode cez Hron, pravdepodobne na mieste pred vtokom Prochotského potoka do Hrona.

Prvá písomná zmienka o Hornej Ždani pochádza z r.1391, kedy sa kráľ Žigmund rozhodol dať za verné služby temešskému županovi Ladislavovi zo Šároviec a hrad Revište a dediny patriace k panstvu, medzi ktorými bola aj Horná Ždaňa. Túto majetkovú zmenu zaznamenala 27. júla 1391 ostrihomská kapitola na nariadenie kráľa Žigmunda.

Je známe, že v druhej polovici 17. storočia bola v dedine škola, pravdepodobne spravovaná farárom, s prevádzkou len v zimných mesiacoch. V roku 1793 požiar značne poškodil školskú budovu, a preto obyvatelia Hornej Ždane dostali od komorského úradu v Banskej Štiavnici povolenie postaviť novú školu, ktorá sa koncom novembra 1794 aj dokončila.

V minulosti sa obyvatelia živili rôznymi remeslami, spracovaním dreva, ktoré dopĺňali poľnohospodárskou výrobou. Vyrábali sa tu šindle, drevené nádoby, pálilo sa drevené uhlie, spracovávala vlna, valchovalo sa súkno, varilo sa pivo. V dedine boli dva mlyny, píla.

V súčasnosti je naša obec modernou obcou s vybudovanou plynofikáciou a kanalizáciou v ľavej časti obce. Skupinový vodovod zabezpečuje zásobovanie pitnou vodou zatiaľ obyvateľov časti Lipie a IBV. Miestne komunikácie máme všetky vyasfaltované. V obci je základná škola, ktorá má právnu subjektivitu a materská škola, ktorá po prechode kompretencií patrí v súčasnosti pod správu obce. V obci vybudovali Slovenské elektrárne Transformovňu TR 400 KW.

 

HORNÁ ŽDAŇA

História obce Horná Ždaňa  dosiaľ nie je primerane spracovaná. I keď nie je našim cieľom zaoberať sa podrobne minulosťou obce, nemôžeme sa tomuto problému celkom vyhnúť, pretože bez neho nemožno vyriešiť ani otázku vzniku obecného symbolu obce.

 

Predchodkyňou dnešnej Hornej Ždane, rovnako  ako Dolnej Ždane bola stredoveká materská obec Ždaňa, spomínaná v r.1388  a v r.1391 pod názvom  SDAN./1/ Z nej sa neskôr utvorili dve samostatné obce. Niektoré práce, (napr .Súpis pamiatok na Slovensku) považujú práve Hornú Ždaňu za spomenutú materskú obec./2/Obec patrila hradnému panstvu Revište. Po vymretí rodu Dóciovcov bola v správe Banskej komory v Banskej Štiavnica. Koncom 16.stor. tu bol postavený kostol sv.Šimona a Júdu. /3/  Z r.1601 sa zachovali správy o dvoch kúriách, panskom a farskom mlyne a obyvateľoch, žijúcich v 37 zdanený usadlostiach. // Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom a túto symboliku si vložilo i do svojej obecnej pečate.

Jej odtlačok sa zachoval na operátoch katastrálnych máp z prelomu 18.-19.stor.. Pečať je okrúhla v jej strede je na pažiti zobrazený lemeš medzi dvomi ratolesťami, ďalej čerieslo a vedľa neho štylizovaný snop.

 

Historická pečať obce Horná Ždaňa

 

Erb, spolu s pečaťou a vlajkou, predstavujú trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého zo spomenutých symbolov sa vzťahujú osobitné heraldické (náuka o erboch), vexilologické (náuka o vlajkách) a sigilografické (náuka o pečatiach) pravidlá a zákonitosti, ktoré treba v každom prípade rešpektovať, ak máme vytvoriť skutočne heraldicky hodnotnú symboliku obce Horná Ždaňa. Historický motív je heraldicky veľmi zaujímavý a je potrebné v každom prípade zachovať ho v heraldizovanej podobe  vo funkcii erbového znamenia.

Ak sa pokúsime o vysvetlenie obsahu historickej symboliky obce Horná Ždaňa  ukáže sa niekoľko možností interpretácie.

Predovšetkým je jasné, že ide o poľnohospodársku tématiku, a teda môžeme o symbole Hornej Ždane uvažovať ako o zamestnaneckom  symbole, podobnom ako sú napríklad banícke kladivká v erboch banských miest.

Žiada sa však pripomenúť i hlbšiu interpretáciu. Skutočnosť, že symbol pluhovej radlice patrí medzi pomerne časté erbové motívy viedla niektorých autorov k zaznávaniu podobných erbov. Sme však toho názoru, že podceňovanie tejto symboliky je neopodstatnené a že ide o veľmi zaujímavú, peknú a i významovo hlbokú symboliku. Už sme spomenuli, že sa síce  možno uspokojiť s konštatovaním, že ide poľnohospodársky motív,  možno v ňom však objaviť aj ďalšie hlboké heraldické a symbolické polohy. Stačí si očami vtedajšieho človeka uvedomiť, že v biblickej symbolike sú radlice aj symbolom mieru. Takéto chápanie vychádza z Písma, proroka Izaiáša 2.4. a jeho vízie mesiášskej ríše pokoja, ktorú popisuje slovami. „On bude súdiť medzi národmi, vynášať výrok mnohým kmeňom. Prekujú svoje meče na pluhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože, národ nepozdvihne proti národu  meč a už sa nebudú učiť vojne“. Nevieme, či v minulosti, v časoch vojen, vloženie tejto symboliky do pečatí mnohých obcí nebolo motivované aj spomenutými slovami Písma.

Symbolika spojenia pluhovej radlice s obilným snopom klasmi nie je banálna, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Okrem toho, že ide o poľnohospodársky motív, tento v sebe nesie aj hlboké filozofické posolstvo. Orba, na ktorú upozorňuje pluhová radlica symbolizuje začiatok a klasy zasa symbolizujú zakončenie nielen poľnohospodárskych prác, ale vlastnej každej práce. Je to oslava ľudského úsilia, podčiarknutá aj akýmsi ovenčením lemeša dvomi vyrastajúcimi ratolesťami.

Klasy znamenajú to isté, čo chlieb, a tak majú v kresťanskej symbolike priam základný význam. Používa sa vo viacerých interpretáciách, najmä ako „chlieb každodenný“., ktorý musí človek, v dôsledku prvého hriechu získavať v pote tváre.  E.Aepli uvádza, že „chlieb je pre človeka každodenné a súčasne posvätné jedlo. Cesta od zrna zasiateho do tmavej brázdy cez nežné zelené pole, zlatisté vlniace sa klasy, prácu koscov, mlatcov, mletie, preosiatie, prípravu cesta. Prechod cez žiar pece až k deleniu medzi členov rodiny pri stole – každá etapa bytia tohto jedla je symbolická a vypovedá o ceste kultúry“.

V mystickej polohe už starozákonní proroci stotožňujú chlieb so  Slovom Božím (Iz 55,1 a nasl.), či ako o zosobnenej múdrosti (Príal 9,5). Ba sám Kristus o sebe povedal „Ja som chlieb života...“ (Ján 6,35).

Nech už symbolu obilného snopu a radlíc v erbe Hornej Ždane budeme pripisovať náboženský význam, alebo nie, isté je, že obnovenie historického symbolu je najvhodnejším prístupom k doriešeniu otázky symboliky obce Dolná Ždaňa.

Znamenie je potrebné vložiť do heraldického štítu. I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rôzne tvary štítov, za najprijateľnejší treba označiť tzv. pozdnogotický, dolu zaoblený štít. Ten je totiž v našej erbovej tvorbe najobvyklejší, používa sa vo všetkých heraldických katalógoch, a teda pri publikovaní erbu obce Horná Ždaňa v heraldických publikáciách nebude potrebné znova ho upravovať.

V zmysle heraldických pravidiel erbovej tvorby má byť figúrka kovová zlatá, alebo strieborná, plocha štítu farebná – červená, modrá, čierna alebo zelená.  Nie je správne klásť na farebnú plochu farebné figúrky.

Z logicky znamenia v našom erbe vyplýva, že radlice budú strieborné, klasy a ratolesti zlaté, rovnako ako zožaté strnisko (heraldicky popisované ako pažiť). Štítové pole je červené, čo je najvýznamnejšia heraldická farba, nachádzajúca sa v mnohých panovníckych, štátnych, rodových i mestských erboch i v štátnom znaku Slovenskej republiky a v erbe hlavného mesta.

V heraldike platí, že pri popise erbu naň hľadíme zo stanoviska jeho nositeľa, teda čo je na pohľad vpravo, popisujeme ako heraldicky vľavo. Preto pri pohľade na erb Hornej Ždane hovoríme, že napríklad snop stojí naľavo a pod.

 

Erb obce Horná Ždaňa 

V červenom štíte na zlatej pažiti vpravo strieborné, hrotmi nahor smerujúce radlice – lemeš a čerieslo – vľavo od nich postavený zlatý snop, po bokoch lemeša vyrastajú dve zlaté ratolesti.

V prípade potreby možno pažiť, obilný snop a ratolesti sfarbiť ako žlté, radlice ako biele no vždy sa tieto motívy budú popisovať ako zlaté a strieborné. V prípade čierno-bieleho znázornenia farieb možno použiť heraldickú šrafúru tak, že červenú zobrazíme zvislým šrafovaním, zlatú jemným bodkovaním a strieborná ostane voľná.

Vlajka Hornej Ždane pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej ( 3/7 ), bielej  ( 1/7 )  a žltej ( 3/7 ).  Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu vlajky.

Pečať obce Hornej Ždane je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom  OBEC HORNÁ ŽDAŇA.  Pečať má priemer 35 mm je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.

 

Od spomenutých troch základných symbolov možno odvodiť ďalšie:

Zástava HORNEJ ŽDANE má podobnú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia. Zástava sa od vlajky odlišuje tiež tým, že kým vlajka predstavuje voľný kus textilu, ktorý sa vztyčuje na stožiar pomocou lanka, zástava je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom, alebo kratším priečnym rahnom (ak ide o koruhvu.)

Koruhva Hornej Ždane predstavuje zvislý typ obecnej zástavy, pri ktorej je textil pripojený k priečnemu hrahnu, spolu s ktorým sa vztyčuje na stožiar.

Znaková zástava Hornej Ždane má podobu takmer štvorca. Jej výška sa však v skutočnosti rovná (proporčne) výške erbu a šírka jeho šírke. Erbové znamenie je to rozvinuté do celej plochy textilu.

Kombinovaná, alebo  tiež „veľká koruhva Hornej Ždane predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou, ktorá sa pridáva k priečnemu rahnu do hornej časti zástavy.

Štandarda starostu obce Horná Ždaňa má medzi ostatnými symbolmi obce osobitné postavenie. Je vlajkou starostu, jedným z odznakov jeho úradu. Podobá sa znakovej zástave, je však doplnená o lem vo farbách obce. Rozdiel je tiež v tom, že kým znaková zástava môže byť zhotovená v mnohých exemplároch, štandarda existuje spravidla len v jednom vyhotovení a býva tiež zhotovená luxusnejšou technikou.

Od obecnej pečate možno odvodiť okrúhle pečiatky obce. Ich pečatné pole sa nelíši od obecnej pečate, no kruhopis sa mení podľa toho, či ide o pečiatku starostu, obecného zastupiteľstva, alebo obecného úradu.

 

v Bratislave, 17.3.1997                                                            PhDr. Ladislav Vrteľ

                                                                                                   tajomník

                                                                                                     Heraldickej komisie

 

 

 


 

webygroup

TELEFÓNNY ZOZNAM OBCE
HORNÁ ŽDAŇA. 045/

6766138 Obecný úrad
6766163 JSD – potraviny
6766192 Materská škola
6766143 Školská jedáleň
6766139 Pošta
6766196 RK farský úrad

HODINY PRE VEREJNOSŤ

PONDELOK
8.00 - 11.30 / 12.15 - 15.15
UTOROK
8.00 - 11.30 / 12.15 - 15.15
STREDA
8.00 - 11.30 / 14.00 - 17.00
ŠTVRTOK
8.00 - 11.30 / 12.15 - 15.15
PIATOK
8.00 - 12.00
SOBOTA / NEDEĽA ZATVORENÉ

Horná Ždaňa 167
966 04

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

1836208

Úvodná stránka